V Báčskom Petrovci sa včera konala veľká výstava fotografií s názvom „Hlas slobodného ľudu“ – podujatie silnej symboliky, a to ako umelecký čin, tak aj ako posolstvo, že príbeh o slobode, dôstojnosti a odpore sa nekončí násilím.
Na výstavu prišli občania z mnohých miest – autami, pravidelnými autobusmi, bicyklami či motorkami. Tentoraz bola pripravená tzv. „blokádna výstava“, symbolicky venovaná jednote a solidarite občanov. Vďaka množstvu nových fotografií z rôznych miest, kde výstava predtým hosťovala, bola expozícia obohatená o nový obsah, ale aj o silný emocionálny náboj.
Výstava sa konala aj ako pocta slobodnej žurnalistike, keďže 19. októbra sa oslavuje výročie založenia slovenského týždenníka Hlas ľudu – novín, ktoré sú, ako pripomenuli organizátori, „úplne pod kontrolou Srbskej pokrokovej strany“. Pôvodná výstava, uskutočnená v auguste, niesla názov „Život v slovenských prostrediach, ktorý neuvidíte v Hlas ľudu“, zatiaľ čo táto nová expozícia predstavuje jej pokračovanie – teraz s ešte viac fotografiami, príbehmi a svedectvami z celého Srbska a regiónu.
Na paneloch boli vystavené fotografie z Odžakov, Kovačice, Sremskej Mitrovice, Somboru, Padiny, Starej Pazovy, Báčskej Palanky a ďalších miest. Po augustových udalostiach výstava putovala viacerými mestami Srbska a Slovenskej republiky a organizátori oznámili, že v novembri bude predstavená aj v Česku.
Podujatie otvoril novinár na dôchodku Juraj Bartoš, ktorý vyzval prítomných, aby minútou ticha trvajúcou 16 minút vzdali úctu obetiam pádu prístrešku na železničnej stanici v Novom Sade. Zhromaždení následne na pamiatku 16 obetí vypustili do neba 16 červených balónov – jeden po druhom, každú minútu – ako tiché, no silné gesto solidarity a posolstvo, že boj za slobodu a pravdu pokračuje.
Po tomto emotívnom momente bola výstava oficiálne otvorená a program pokračoval diskusiou, ktorú viedla novinárka slovenskej redakcie Rádia Nový Sad, Marína Dýrová. Ona pripomenula 12. august, keď skupina asi 200 „ćakov/bitkárov“ zabránila občanom usporiadať pravidelný protest v Petrovci, čím sa „začal pokus o potlačenie slobody zhromažďovania a vyjadrovania“.
Na začiatku diskusie vystúpila profesorka z Báčskeho Petrovca, Annamária Boldocká-Grbićová, ktorá zdôraznila význam zachovania kritického hlasu a slobodného myslenia v menšinových komunitách, ako aj potrebu odvahy v spoločnosti, ktorá čoraz viac stráca zmysel pre spravodlivosť a solidaritu.
Po nej sa prítomným prihovorila Ružena Šimoniová-Černáková, profesorka Pedagogickej fakulty v Sombore, ktorá vysvetlila, ako výstava vznikla a ako sa rozvíjala jej myšlienka, ako aj to, čo sa stalo 9. augusta, keď sa skupina výtržníkov pokúsila zabrániť otvoreniu pôvodnej expozície. „Ten deň znamenal začiatok širšieho príbehu o solidarite, odpore a spoločnej reakcii na násilie. Každá ďalšia výstava je dôkazom, že umenie a pravda si vždy nájdu cestu, bez ohľadu na prekážky,“ uviedla Černáková.
Na diskusii vystúpili aj novinár Nedim Sejdinović, ktorý hovoril o stave médií a represiách voči nezávislým novinárom, advokát Božo Prelević, ktorý sa venoval téme pádu prístrešku, právu na protesty, voľbám a potrebe lustrácie, a tiež Ana Ferik Ivanović, predsedníčka Spolku architektov Nového Sadu, ktorá z odborného hľadiska vysvetlila technické príčiny pádu prístrešku a upozornila na vplyv korupcie a nezodpovednosti pri rekonštrukcii.
Na záver programu vystúpil študent Fakulty technických vied Univerzity v Novom Sade Luka Đelić, jeden z účastníkov cyklistickej túry do Štrasburgu. Vyzval všetkých prítomných, aby 1. novembra prišli do Nového Sadu na najväčšie spomienkové zhromaždenie v dejinách Srbska, venované obetiam pádu prístrešku – „symbolu tragédie, ktorá sa stala aj symbolom varovania, že ľudský život, dôstojnosť a pravda musia stáť nad každou politikou“.
Đelić zároveň oznámil, že ak študenti získajú Sacharovovu cenu, v decembri opäť vyrazia na bicykloch do Bruselu – ako ďalší čin vytrvalosti, solidarity a nádeje v lepšie a slobodnejšie Srbsko.
